Hudba ako hra - Ingrid Ginzery a Jakub Hantabál
Ingrid Ginzery 35 rokov pôsobila na ZUŠ Štefana Németha-Šamorínskeho, kde v rokoch 1991-2009 úspešne viedla školu. Momentálne pôsobí na ZUŠ Ľ.Rajtera v Bratislave ako klavírny pedagóg a vedúca klávesového oddelenia. So žiakmi sa pravidelne zúčastňuje klavírnych súťaží (Mladí klaviristi, Schneiderova Trnava, Musica Camerata J. Albrecht, Klavír 20.a 21.storočia...). Svoju odbornosť si doplňuje na odborných seminároch a workshopoch.
Čo pre Vás znamená hudba?
Na mojich žiakoch vidím radosť, ktorú zažívajú z hudby. Prostredníctvom hudby ich robím šťastnými. Vidím, že sa tešia zo svojich úspechov. Dokonca si všímam, že chodia radi aj na súťaže a spytujú sa ma, že kedy pôjdeme znovu. Hreje ma to, že sa mi u nich podarilo podchytiť hudbu. Veď ja viem, že sa nebudú všetci venovať hudbe profesionálne, ale je dôležité, aby sa z nich stali aktívni návštevníci koncertov a divadiel. Myslím si, že poslaním ZUŠ-iek je najmä to, aby deti porozumeli hudbe.
Ako objavujete novú hudbu?
Z internetu, od žiakov, alebo zo súťaží. Pravidelne sa zúčastňujem súťaží, či už len ako pozorovateľka, alebo so žiakmi ako súťažiaci. V Bánovciach na ZUŠ Dezidera Kardoša sa pravidelne koná Klavírna súťaž Klavír 20. a 21. storočia, kde sa zúčastňujem každý rok aj so žiakmi. Tam sa človek dozvie nové veci a vypočuje si súčasné skladby.
Aký je Váš názor na súťaže v umení?
Myslím si že to posúva žiakov, ako aj pedagógov. Inšpiruje ich, keď počujú lepších. Každý chce zvíťaziť a keď niekto vidí, že sú aj lepší, tak ho to núti pridať. Ďalšia dobrá vec je, že na súťažiach často zaznievajú originálne skladby a pedagógovia si navzájom vymieňajú notový materiál. Prínos teda aj z druhej strany. Netreba ale preháňať a chodiť len na súťaže, lebo by to bolo v neprospech žiaka, ktorý sa rýchlo vyčerpá.
Ako vnímate sprievodné podujatia pre pedagógov, ktoré sú súčasťou niektorých súťaží?
Veľmi si cením takéto semináre a páčilo by sa mi, keby bola konkrétnejšia analýza výkonov, aby si učiteľ aj žiak lepšie uvedomili svoje pozitíva aj negatíva. Ja by som veľmi rada prijala a vypočula si, čo môžem vylepšovať. Rada sa učím.
Čo na to deti, majú radi novú hubu?
Páči sa im. Ja som to už vyskúšala viac krát. Deti s tým nemajú problém. Myslím si, že to skôr my nemáme toľko času a príležitostí sa tomu venovať.
Preparovali ste už s deťmi klavír?
Ešte nie, ale deti sami občas skúšajú prvé pokusy. Ja mám trochu obavy z prezentáciou takýchto skladieb. Moja kolegyňa totiž naštudovala so žiačkou skladbu od Daniela Mateja pre preparovaný klavír a potom ju nemala príležitosť verejne predviesť. Teda príležitosť mala, ale organizátor jej nedovolil preparovať klavír na koncerte. ( festival Nová Slovenská hudba 2012, Mirbachov palác pozn. autora). Čo bola veľká škoda, lebo žiačka sa to naučila, no nemohla to zahrať. Chcela by som sa tomu venovať viac.
Ako funguje hudobná teória u vás na škole?
Myslím si, že by sa ta výuka mohla zmodernizovať. Spomínam si na pána Tomáša Boroša a jeho seminár pre pedagógov v rámci súťaže Klavír 20. a 21. storočia v Bánovciach, kde ukazoval veľmi zaujímavé jednoducho vyrobiteľné hudobné nástroje. Možno aj práva na základe toho si môj žiak Jakub, vyrobil svoj vlastný hudobný nástroj z rýľa.
Čo máte rada okrem hudby ?
Šport. Ale nemám kedy športovať. Ja som zo šermiarskej rodiny. Môj otec založil pred 50 rokmi šermiarsky oddiel. Tak som sa tomu venovala aj ja. Vyrastala som v tom, že otec robil veľa pre mládež. To ma asi ovplyvnilo a snažím sa deťom dať čím viac. Nielen čo sa týka školy a vyučovania, ale chodím so žiakmi aj koncerty a do divadla.
Ako dlho učíte? Čo sa za ten čas zmenilo ?
Učím už asi 35 rokov. Zmenili sa žiaci. Je rýchlejšia doba, majú veľa iných záujmov a nemajú toľko času na cvičenie. Vidím to aj na svojom, inak veľmi výnimočnom a šikovnom žiakovi, Jakubovi Hantabalovi, že je všestranný, zaujíma ho veľa vecí a všetko by chcel. Ja sa ho snažím a chcem pochopiť, a tak čo sa týka klavíra, robím ústupky. Uvedomujem si, že nemôžem naňho tlačiť len s klavírom, keď aj v iných oblastiach je vynikajúci. Doprajem mu aby sa vyvíjal všestranne a slobodne.
Za tých 35 rokov, čo učíte, sa zmenila doba a žiaci. Zmenili sa aj učitelia a ich metódy?
Ten kto má cit pre pedagogiku sa určite zmenil. Ozajstný pedagóg to určite vníma a mení sa s dobou. Tak isto aj metodika. Badám to aj na sebe, gro robím to isté ale spôsoby hľadám iné.
Školy sú dnes dosť nápadité a snažia sa vymýšľať svoje vlastné umelecké projekty. Obdivujem, že za takýchto podmienok aké sú v školstve máme síl vymýšľať a často za vlastné prostriedky realizovať aktivity. Neviem do kedy sa to takto dá. Zamýšľam sa veľa krát nad tým, prečo je to tak.
Jakub Hantabál má 13 rokov, navštevuje školu pre mimoriadne nadané deti a zaujíma sa o hudbu. Chodí na klavír a bicie do ZUŠ. Doma má malé nahrávacie štúdio a sám sa učí hrať na gitaru a basgitaru. Komponuje.
Jakub, ako si stretol hudbu?
Moji obaja rodičia chodili do ZUŠ, mama na akordeón a oco na klavír a trúbku. Doma máme ockov starý klavír, tak som na ňom nejako začal hrať. Rodičia prihlásili do ZUŠ. Teraz už chodím šiesty rok na klavír ku pani učiteľke Ingrid Ginzery.
Momentálne cvičím dve časti z prvej viedenskej sonatíny C dur od Mozarta a začínam s Bartókovými Rumunskými tancami. Chcem nacvičiť všetkých šesť častí, lebo sa pripravujem na absolventský koncert, ktorá mám budúci rok.
Ktoré skladby, čo si doteraz hral sa ti najviac páčili?
Určite svoju prvú skladbu, ktorú som hral ako štvorročný len jednou rukou za doprovodu pani učiteľky pesničku V zahrádce na hrušce sedává kos. Veľmi rád spomínam a stále niekedy hrávam skladbu Chlieb s maslom od Mozarta, ktorú som hral na svojej prvej súťaži, kde som sa umiestnil na treťom mieste.
Okrem klavíra hráš aj na iné nástroje a dokonca komponuješ.
Hrám ešte na bicie, gitaru a basgitaru. Na bicie chodím do ZUŠ k pánovi Milanovi Medovi a na zvyšné sa učím sám. Kompozícia je veľmi zaujímavá. Už ako menší som veľmi často a veľmi rád improvizoval a prinášalo mi to vždy nové spektrum hudby. Keď otvorili ročník kompozície a improvizácie, ktorý učí pani Lucia Papanetzová, hneď som sa prihlásil a je to veľmi super.Dokonca sme teraz dali dokopy kapelu a komponujeme aj pre ňu.
Aké skladby píšeš?
Pre klavír komponujem pomalé lyrické veci. Pre kapelu som napísal zopár rockových vecí a práve sa chystám napísať zopár popových, ľahko počúvateľných pesničiek. Také, ktoré si človek ľahko zapamätá a bude si chcieť znova a znova pospevovať.
Ako sa doma učíš na gitare ?
Na gitare sa učím z rôznych učebníc, ktoré mi kúpil oco. Chvíľu som chodil na súkromné hodiny gitary ku p. Balážovi, ktorý mi pomohol so začiatkami. Intenzívnejšie som sa začal venovať gitare vtedy, keď sme s našou ZUŠ-kou začali cvičiť muzikál Malý princ, ktorý sa hral v divadle na Laurinskej a vystúpili sme s ním aj na festivale Bažant Pohoda 2012, kde sme boli vyhlásení za jedno z najlepších predstavení festivalu. Vtedy mi aj ocko, ktorý ma veľmi podporuje, zadovážil dobrú gitaru Fender Stratocaster osadený HSS snímačmi a k nej aj kombo, efektový procesor a nožný prepínač. Takže mám veľmi dobré podmienky sa rozvíjať.
Počas štúdia si sa stretol istotne s rôznymi štýlmi a obdobiami v hudbe. Ako vnímaš rozdiely starou a novou hudbou?
Novšia hudba pre klavír, s ktorou som sa stretol mi prišla technicky ľahšia. Napríklad som hral som Perpetuum mobile od Kurtága a boli tam len glissandá. Ale napríklad v nejakom Mozartovi sú rôzne stupnicové behy, ktoré vyžaduje istú úroveň hry. Rozdiel je ale napríklad aj v tom, čo sa dá predstavovať pod tou hudbou. Ja si pod hudbou vždy niečo predstavujem a pri tom Mozartovi sa nedá predstaviť taká široká paleta vecí ako pri tých glissandách od Kurtága.
Nestretol si se ešte s novou hudbou, ktorá bola pre teba technicky ťažká?
Napríklad v tom Kurtágovi je veľmi náročné udržať to glissando v piane. Stretol som sa aj s náročnou štvorručnou skladbou, ktorú som hral s pánom Šillerom, Hmlový kánon od Kurtága. Tá sa začína dvoma klastrami, ktoré bolo veľmi ťažké zahrať tak, aby to zaznelo pekne.
Celá skladba pozostáva z rôznych zvukov, ktoré je treba presne trafiť ich intenzitu a načasovanie. Skladba používa netradičný zápis a už samotné čítanie je dosť náročné.
Okrem hrania klastrov, stretol si sa s nejakou inou technikou hry?
O preparovanom klavíri som počul, ale ešte som na ňom nehral. Počul som aj o pečiatke položenej na klavíri na ktorú sa ťukalo, ako na perkusívny nástroj. Musím ale spomenúť skladbu Vesmír, ktorú som napísal ja. Okrem klastrov a náhodných tónov je použité ťukanie na struny celou dlaňou, ktoré je v rytme srdca. To má znázorňovať pravidelnosť a usporiadanosť vesmíru. Do toho sa hrajú náhodné tóny, ktoré naopak symbolizujú neporiadok vo vesmíre.
Stretol som sa ešte s hraním na rôzne bežné predmety, ktoré sú využité ako perkusívne nástroje. Napríklad skladba Livingroom music od Johna Cagea, kde sa hrá na novinách, alebo sa ťuká sa na rôzne naladené poháre naplnené vodou.
Počul si už o grafických partitúrach?
Áno. Stretol som sa s tým v SNG, kde hralo VENI ensemble pána Dana Mateja. Mali partitúru, ktorá pozostávala len z bodiek a čiar rôznej hrúbky. Hudobník si to mohol otočiť a pochopiť ako chcel. Vtedy som poprosil pána Mateja nech mi to vysvetlí.
Čo si o tom myslíš?
Takýto zápis je veľmi zaujímavý, lebo si pod tým môžeme predstaviť čokoľvek chceme. Niekto si to môže spojiť do nejakého obrazu, napríklad, že je to lietanie a zahrať to čo si predstavuje pod lietaním, alebo niekto to môže pochopiť ako dĺžku tónov.
Zo zvukového hľadiska je to tiež veľmi zaujímavé. Dá sa pod tým predstaviť všeličo. Táto hudba nemá jasnú tonalitu a nie je tam teda naznačené niečo, čo treba od tej hudby očakávať.
Je podľa teba dobré, že je aj taká hudba?
Podľa mňa je dobré, že taká hudba existuje, pretože ľudia sú rôzni a každý z nich má iný hudobný vkus. Takže ak si chce niekto predstavovať niečo viac pod hudbou ako nejaký bál, čo sa dá predstaviť pri Mozartovi, tak preňho je takáto hudba ako stvorená. Podľa mňa je potrebné aby takáto hudba existovala.
Čo najkrajšie si počul v poslednom období?
Napríklad ten Hmlový kánon, čo som už spomínal. Zdá sa mi veľmi tvorivé od Kurtága, že vymyslel takú skladbu, ktorá pozostáva z rôznych „pazvukov”, ale pri tom to vydáva taký súzvuk pod ktorým sa dá strašne veľa predstaviť. Nie je to len trieskanie do klavíra...
Mne sa veľmi páči aj ten Mozart, čo ho hrám a Bartókove tance. Mám veľkú možnosť výberu skladieb, lebo moja pani učiteľka mi zahrá vždy niekoľko tém a ja si potom môžem vybrať. Máme veľmi špecifický prístup k sebe. Nie je to taký štandardný vzťah učiteľ-žiak „dobrý deň, ahoj, stupnicu, etudu, bla-bla-bla... “
Hráš stupnice a etudy?
Občas, keď sa blížia prehrávky. Vôbec nemám rád stupnice a Czerny mi lezie na nervy.
Mohol by si si skomponovať svoje vlastné etudy. Nepremýšľal si nad tým ?
Už ma to napadlo, ale vždy prestanem. Vadí mi, že je to etuda a že je to len na techniku a tak...
Ty si ale môžeš vytvoriť etudu, ktorá je na techniku a pri tom sa ti bude páčiť aj hudobne.
Tak v tom prípade môžeme za etudu považovať hocijakú skladbu. Stupnicové behy v Mozartovi, ktorého hrám teraz, môžeme považovať aj za technické cvičenie.
Počul som že si vyrábaš vlastné nástroje.
Zatiaľ som vyrobil len jeden. Bola to elektrická gitara plne funkčná aj keď len s dvoma strunami. O nej som napísal aj ročníkovú prácu do školy. Nazval som ju „shovelcaster“ a má svoju vlastnú web stránku www.shovelcaster.com. Je tam päť minútový zostrih videa, ako som ju vyrábal, fotky komponentov a nafotený proces výroby. Gitare som dal ten názov preto lebo „shovel“ je po anglicky rýľ a „caster“ je odvodene od „stratocaster“, čo je typ gitary na ktorej hrávam. Tak som si to spojil.
Hráva sa u vás doma?
Občas si dáme večer kedy improvizujeme. Brat je skôr na bicie, tak hrá na bongá a ja z ockom sa striedame za klavírom, gitarou a basou. Mama niekedy spieva . Hrávame klasiky od Elánu, alebo Žbirku. Alebo len tak improvizujeme.
Čo vravíš na počítač ako hudobný nástroj?
Zaujímavá otázka. Za prvé veľmi rozsiahle možnosti. Ja používam DAW GarageBand a rôzne procesory a virtuálne nástroje, sampler a looper. Toto všetko sa dá využiť pri nahrávaní, ako aj pri vystúpení. Počul som aj o využití počítača v novej vážnej hudbe. Počítač má všestranné využitie v hudbe. Ja ho používam dosť často. Nahrávam si svoje motívy, skladám vlastné veci.
Chodíš na školu pre nadané deti. Spája sa ti matematika a hudba?
Matematika je to ako si hudbu zadeliť do taktov. Matematika je to ako rozdeliť triolu na doby.Matematika je to ako dodržať počet dôb v takte.
Nerozmýšľal si nad algoritmickou kompozíciou?
Ja mám veľmi rád aj informatiku. Teraz v škole programujeme v pythone. Možno by sa dal naprogramovať náhodný generátor nôt. To by bola veľká sranda.
Koľko sa denne venuješ hudbe?
Na klavíri hrám a cvičím aspoň každý druhý deň pol hodinu až hodinu. Kým sa rozohrám tak to nerátam za cvičenie. Za cvičenie rátam iba tvorivú fázu, keď niečo cítim. Potom si ešte samozrejme improvizujem. To robím rád a často.
Fero Király
